Obviňujú Fica, Danka i Bugára, že si zdravotné problémy vymýšľajú, že je to len hra, že sa chcú zviditeľniť alebo dokonca vyhnúť riešeniu krízovej situácie vládnych strán (ktorá vraj, ako som sa včera dočítala, vlastne neexistuje).
Osobne si myslím, že zdravotné problémy, ktoré títo politici prezentujú, nie sú vôbec výmyslom. Sú len dôsledkom ich neúmerného stresu a prežívania mimoriadne ťažkých situácií.
Čo vlastne znamená slovo stres?
Anglické „stress“ môžeme preložiť i ako tlak, pnutie, tieseň, čo je vlastne i symbolika toho, čo človek fyzicky i psychicky prežíva a ako sa cíti. I keď stres najčastejšie vnímame v súvislosti s negatívnym prežívaním, je potrebné povedať, že stres ku svojmu životu potrebujeme. Nie je to náš nepriateľ. Je to vlastne akási hnacia sila, ktorá nás burcuje k výkonom alebo k odozve. Ak by sme stres nepociťovali, nemali by sme potrebu utiecť alebo naopak bojovať. U každého sa stres prejavuje v rôznych situáciách inak. Niekomu sa zrýchli dych, zvýši tlak a dotyčný kričí, niekto naopak nemôže dýchať a má stiahnuté hrdlo. Niekto ide niekoľko krát za sebou na záchod, niekto nemôže ísť 3 dni. Vždy je to však, laicky povedané, o nejakom uvoľnení alebo stiahnutí sa vo vnútri nášho tela.
Ak človek pociťuje stres dlhodobo, je dlho pod nepríjemným tlakom, stáva sa z tzv. eustresu, „dobrého stresu“, distres, „zlý stres“. V tomto prípade už nehovoríme o pozitívnych vplyvoch, ale o niečom, čo nám škodí a berie silu, a to sa prejavuje negatívne na našom zdravotnom stave. Je potrebné povedať, že stres nie je dôsledkom, ale príčinou (spúšťačom) rôznych ochorení (často chronických), ktoré sa prejavujú na fyziologickej úrovni i na úrovni psychiky. Ak hovoríme o fyziologickej rovine, dôsledky stresu sa môžu prejaviť kdekoľvek v našom tele (pečeň, srdce, obličky, koža atď.) a akýmkoľvek spôsobom. Je to priama odpoveď nášho organizmu. Ak hovoríme o psychickej rovine, prejavujú sa dôsledky stresu najskôr vo vzťahoch a potom v celej psychike. Človek je podráždený, klesá mu schopnosť sústrediť sa, nedokáže počúvať druhého, zhorší sa mu úsudok, správa sa nerozvážne a jeho komunikácia je skôr v úrovni negatívnych hodnotení. Neskôr človek prestáva mať silu riešiť i celkom banálne problémy a každý podnet v ňom môže vyvolať neprimeranú reakciu. Ak sledujeme prezentovanie sa našich politikov pred verejnosťou, na televíznych obrazovkách, symptómy nezvládnutého stresu môžeme jasne uvidieť. Najmä vo vystúpeniach, ktoré nemajú pripravené, kde musia aktuálne reagovať na podnety.
Hovorí sa, že aký má človek stav, taký má i vzťah. A platí to i naopak. Aký má človek vzťah, taký má i stav. Ak platí táto rovnica i u našich troch politikov, tak práve prezentovanie ich zdravotného stavu je i obrazom ich vzťahov. V súkromnom i pracovnom v živote.
Človek, ktorý nepočúva hlas vlastného tela, ak nevie pracovať so stresom, ak dlhodobo dovolí zaťažujúcim stresorom neprimerane zasahovať do jeho života, zarába si na problém. Ak sa problém už prejaví (človek ochorie) a my ho opäť ignorujeme, pretože napr. nemáme čas vyležať doma chrípku, zarábame si na ešte väčší problém. Priznám sa, že nesledujem podrobne zdravotný stav ani jedného z našich politikov, ale ak sme mali možnosť sa dočítať, že premiér mal v nedávnej minulosti vážnu operáciu srdca a pán Danko veľké problémy so žalúdkom, dá sa predpokladať, že tu sa nejedná už o „kamaráta eustres“, ale o vážny alarm, ktorým im telo dostatočne naznačilo, že potrebujú dlhodobý oddych a zmenu životného štýlu. Zdá sa však, že páni si vybrali inak a my môžeme ich rozhodnutie iba akceptovať a možno trochu komentovať. Možno ako obetu, možno ako hazard, možno ako „mladícku“ nerozvážnosť. Jedno je isté. Ich zhoršený zdravotný stav nie je divadelné predstavenie pre verejnosť. Je to reálna daň za hektický život, ktorý vedú. Ich rozhodnutie pokračovať v takomto spôsobe života je ich osobným vyjadrením a vychádza z ich priorít.