Za prvé som nemohla pochopiť, že štátnik s jeho skúsenosťami a prestížou je schopný znížiť sa k niečomu tak nízkemu, ako je vydieranie, a za druhé som nemohla uveriť, že aspoň na sekundu predpokladal, že pedagógovia k niečomu takému, ako je podpísanie memoranda v predloženom znení, pristúpia.
Pán premiér si je vedomý, že jeho silnou stránkou sú komunikačné zručnosti. Dobre vie, že má veľmi silný nástroj na ovplyvňovanie ľudí, a preto ho vo veľkom, a priznajme si, i celkom slušne, využíva. Dobre vie, že komunikácia okrem verbálnej roviny má i svoju neverbálnu úroveň, ktorá často vypovedá o povahe a zmýšľaní človeka oveľa viac, ako rečový prejav, a preto sa vo svojich vyjadreniach vždy ovládal a kontroloval. Mal dôkladne premyslené, čo a ako povie. V jeho prejavoch bolo kedysi celkom ťažké „čítať medzi riadkami“, a hľadať skrytý obsah či zmysel.
Dnes medzi riadkami už čítať nemusíme.
Z jeho slov i neverbálnych vyjadrení priamo zaznieva znevažovanie a podceňovanie našej inteligencie, čo nás už nie zaráža, ale doslova uráža. A dnešné vyhlásenie v priamom prenose to len potvrdilo.
Odborári neodmietli balík peňazí, odmietli formu a spôsob, akým im bol tento „obchod s charakterom“ podstrčený. Pán premiér „vo svojej veľkosti“ zabudol, že slušnosť nemôže zamieňať za poslušnosť a že rokovanie o sociálnom zmieri by nemalo hraničiť s vydieraním.
A i keď to na prvý pohľad nevyzerá, dôstojná „prehra školákov“ je iskričkou nádeje, že morálka a charakter na Slovensku ešte celkom neumreli.