No, adrenalínových zasa až tak nie, väčšia časť populácie totiž vôbec netuší, čo Testovanie 5 znamená. Z rovnováhy tento fakt vyvádza iba priaznivcov politických káuz, väčšinu učiteľov slovenčiny (materinského jazyka) a matematiky, ktorí sa doslova modlia, aby sa peniaze na overovanie znalostí žiakov nenašli a potom zástancov tohto experimentu, ktorí apelujú na opodstatnenie a význam týchto skúšok, pretože podľa nich sú celonárodné testy jednou z najdôležitejších pozitívnych zmien v školstve za posledné roky.
Čo vlastne Testovanie 5 znamená a aký prinášajú prospech zúčastneným skupinám?
Testovanie 5 vraj slúži na získanie objektívnych informácií o vedomostiach žiakov 5. ročníkov a poskytuje učiteľom, rodičom a samotným žiakom spätnú väzbu, ako sa im darí v porovnaní s ostatnými. V celoštátnom meradle.
A ako je to v realite?
Ak sa opýtate detí, ktoré skúšky absolvovali, čo im testovanie prinieslo, tak odpovedia, že nič. Matematicky a jazykovo zdatné deti sa potešia resp. nepotešia zo svojich výsledkov, deti, ktoré sú v týchto predmetoch priemerné, sa utvrdia vo svojej priemernosti a tí, ktorí sa s matematikou či slovenčinou príliš nekamarátia, „sa dozvedia novinu“, že matematiku a slovenčinu neovládajú a že sú horší, ako tisícky ich rovnako starých neznámych kamarátov. Sú tieto výsledky motiváciou pre deti? Mohli by byť, keby sme s nimi vedeli a najmä mohli v pokoji a v pohode v školách pracovať.
Čo prináša toto testovanie učiteľom?
Nič, okrem nervov. Pred skúškami sa jedujú nad deťmi, ktoré sa nepripravujú podľa ich predstáv a po skúškach sa rozčuľujú nad znením otázok a zadaní, ktoré opäť, tak ako každý rok, neboli podľa ich predstáv. Navyše, často sami hľadajú správne odpovede na sporné „logické hádanky“ z NÚCEMU.
Že by z testovania mali teda prospech aspoň rodičia?
Ťažko povedať, ale vzhľadom k tomu, že vopred nepoznajú dopad, výhody ani inú pridanú hodnotu týchto skúšok, neprikladajú im veľkú vážnosť. Niektorí z rodičov dokonca v snahe uchrániť svoje dieťa pred stresom, píšu v deň testov svojim ratolestiam ospravedlnenky, alebo si berú ošetrovné.
Poslednými priamymi aktérmi, ktorí by mohli mať prospech z tohto testovania, sú samotné školy. Uvádza sa, že tieto skúšky sú jedným z indikátorov úspešnosti a kvality školy. Ako relevantný a objektívny je tento indikátor, je však otázkou. Priemer a dobré výsledky totiž „kazia“ deti, ktorým tieto dva predmety nejdú. Nie sú to vždy len žiaci, ktorí nezvládajú učivo ako také, sú to i deti talentované a obdarené celkom inými prednosťami, ako je znalosť matematiky a slovenčiny. Je paradox, že práve malí športovci, tanečníci, hudobníci, výtvarníci, remeselníci atď., ktorí neuspeli v týchto testoch, sa často na kvalite a úspešnosti školy podieľajú ďaleko viac, ako tí, čo uspeli na výbornú z matematiky.
Čo s tým? Ponechať či zrušiť skúšku piatakov?
Ak by som sa mohla len trochu prihovoriť, ak sa nájdu nikomu nechýbajúce tisícky eur, navrhujem ponechať Testovanie 5, ale v celkom inej podobe. Otestujme, aký druh inteligencie u jednotlivých detí prevláda. Pomôžme malým piatakom rozpoznať svoje danosti, schopnosti, svoje predpoklady a vytvorme pre nich druhý stupeň základného vzdelávania tak, aby mohli napredovať práve v tom a práve vďaka tomu, čo ich baví, čo ich zaujíma.
Že to nie je také jednoduché? Že toto otestovať nevieme?
Tak sa to naučme. Nemusíme to stihnúť do konca volebného obdobia. Máme na to dosť času. Možno niekoľko generácií.