Nie je ryba ako ryba. Najmä, keď je veľká.

Autor: Věra Tepličková | 27.2.2018 o 14:00 | (upravené 1.4.2018 o 9:35) Karma článku: 10,15 | Prečítané:  10540x

Keď boli deti malé, zadovážili sme im akvárium. Nebolo veľké, no dosť priestorné pre spokojný život 5 – 6 rybiek.

Okrem povinného vybavenia sme akvárium skrášlili kamenným hradom a rastlinkami a domov sme si priniesli prvých obyvateľov nášho malého vodného sveta – 2 cichlidy.  Neboli to rybky najmenšie a ani najkrajšie, ale pre deti boli pekne pozorovateľné, čo bol hlavný účel našej snahy. A deti rybky naozaj poctivo sledovali. Každodenne boli prilepené na skle akvária a skúmali, čo sa v živote malých tvorov odohráva.

„Mami, ten samček je na samičku zlý,“ povedala mi jedného dňa dcéra. „Stále ju naháňa a robí jej zle.“

„To sa len tak hrajú,“ upokojovala som dcéru. „Veď musia celý deň niečo robiť, nejako sa baviť. Možno sa nudia a možno ....možno tak samček samičke vyznáva lásku,“ snažila som objasniť dcére správanie sa rybky. Dcérka síce odišla, no každú chvíľu ma pribehla informovať o nových atakoch ryby. Nakoniec sme sa dohodli, že sa rybky v akváriu asi predsa len nudia a že, aby im bolo veselšie, zadovážime im 4 kamarátov. A tak sa i stalo. Prikúpili sme neónky a gupky.

 „Mami, tá veľká ryba robí zle i tým novým rybkám. Kradne im jedlo, naráža do nich a aj ich hryzie. Poď sa pozrieť,“ informovala ma onedlho dcéra a ťahala ma k akváriu.

„Ale kde, to sa len tak hrajú. Oni si na seba postupne zvyknú a potom sa budú mať všetci radi,“ povedala som dcérke pri pohľade na naháňajúce sa rybky v akváriu.

No rybky si na seba nezvykli a rady sa nemali. Nemali v podstate čas to ani skúsiť. Nové rybky totiž zmizli.

I ako vyšetrovateľ amatér som okamžite pochopila, kde ...

„To je zlá ryba, ja ju nechcem. Ona zožerie i svoju kamarátku,“ nariekala dcéra.

„Ale neboj sa, to neurobí. To je rovnaký druh, tej neublíži.“

Ale ublížil. Na druhý deň mala samička obžraté všetky plutvy a skrývala sa v spomínanom hrade. Boli sme nútení rybky od seba oddeliť, no samička bola v tak zúboženom stave, že na druhý deň zomrela.

A tak zostala veľká ryba v akváriu sama. A my sme si ju nechali.

Kŕmili sme ju, čistili sme jej, starali sme sa jej o komfort.

A čo ryba? Rástla a beztrestne a spokojne si žila v našom akváriu ešte neuveriteľných  14 rokov.

Poznámka pod čiarou:

A takto funguje zákon džungle. Tej zvieracej i tej ľudskej. I napriek tomu, že to sami vidíme, že sme priamymi svedkami nespravodlivostí, že nám malí nenápadní pozorovatelia prinášajú väčšie i menšie dôkazy nekalostí v našom svete, sme benevolentní a tolerantní. Niekedy až príliš. Či je dôvodom našej apatie pohodlnosť alebo strach, že sa staneme jednou z malých rýb určených pre potešenie či potravu tých väčších, je zajedno.

A preto veľké ryby prežívajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer bude hľadať nového ministra, Imrecze má konkurenta

Súčasného guvernéra NBS má vystriedať Peter Kažimír.

DOMOV

Aj pohár vína môže zohaviť tvár vášho dieťaťa

Najrizikovejšie sú tri dni medzi 18. až 21. dňom tehotenstva.


Už ste čítali?