Nie je ryba ako ryba. Najmä, keď je veľká.

Autor: Věra Tepličková | 27.2.2018 o 14:00 | (upravené 1.4.2018 o 9:35) Karma článku: 10,15 | Prečítané:  10488x

Keď boli deti malé, zadovážili sme im akvárium. Nebolo veľké, no dosť priestorné pre spokojný život 5 – 6 rybiek.

Okrem povinného vybavenia sme akvárium skrášlili kamenným hradom a rastlinkami a domov sme si priniesli prvých obyvateľov nášho malého vodného sveta – 2 cichlidy.  Neboli to rybky najmenšie a ani najkrajšie, ale pre deti boli pekne pozorovateľné, čo bol hlavný účel našej snahy. A deti rybky naozaj poctivo sledovali. Každodenne boli prilepené na skle akvária a skúmali, čo sa v živote malých tvorov odohráva.

„Mami, ten samček je na samičku zlý,“ povedala mi jedného dňa dcéra. „Stále ju naháňa a robí jej zle.“

„To sa len tak hrajú,“ upokojovala som dcéru. „Veď musia celý deň niečo robiť, nejako sa baviť. Možno sa nudia a možno ....možno tak samček samičke vyznáva lásku,“ snažila som objasniť dcére správanie sa rybky. Dcérka síce odišla, no každú chvíľu ma pribehla informovať o nových atakoch ryby. Nakoniec sme sa dohodli, že sa rybky v akváriu asi predsa len nudia a že, aby im bolo veselšie, zadovážime im 4 kamarátov. A tak sa i stalo. Prikúpili sme neónky a gupky.

 „Mami, tá veľká ryba robí zle i tým novým rybkám. Kradne im jedlo, naráža do nich a aj ich hryzie. Poď sa pozrieť,“ informovala ma onedlho dcéra a ťahala ma k akváriu.

„Ale kde, to sa len tak hrajú. Oni si na seba postupne zvyknú a potom sa budú mať všetci radi,“ povedala som dcérke pri pohľade na naháňajúce sa rybky v akváriu.

No rybky si na seba nezvykli a rady sa nemali. Nemali v podstate čas to ani skúsiť. Nové rybky totiž zmizli.

I ako vyšetrovateľ amatér som okamžite pochopila, kde ...

„To je zlá ryba, ja ju nechcem. Ona zožerie i svoju kamarátku,“ nariekala dcéra.

„Ale neboj sa, to neurobí. To je rovnaký druh, tej neublíži.“

Ale ublížil. Na druhý deň mala samička obžraté všetky plutvy a skrývala sa v spomínanom hrade. Boli sme nútení rybky od seba oddeliť, no samička bola v tak zúboženom stave, že na druhý deň zomrela.

A tak zostala veľká ryba v akváriu sama. A my sme si ju nechali.

Kŕmili sme ju, čistili sme jej, starali sme sa jej o komfort.

A čo ryba? Rástla a beztrestne a spokojne si žila v našom akváriu ešte neuveriteľných  14 rokov.

Poznámka pod čiarou:

A takto funguje zákon džungle. Tej zvieracej i tej ľudskej. I napriek tomu, že to sami vidíme, že sme priamymi svedkami nespravodlivostí, že nám malí nenápadní pozorovatelia prinášajú väčšie i menšie dôkazy nekalostí v našom svete, sme benevolentní a tolerantní. Niekedy až príliš. Či je dôvodom našej apatie pohodlnosť alebo strach, že sa staneme jednou z malých rýb určených pre potešenie či potravu tých väčších, je zajedno.

A preto veľké ryby prežívajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Vy ste tu pre nás, nie my pre vás, odkazujú farmári Matečnej

Viac ako sto farmárov z rôznych oblastí Slovenska sa stretlo so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva, polície a prokuratúry.

DOMOV

Dobré ráno: Jedna vec, v ktorej je Slovensko lepšie ako Česko

Ako vyzerá turbulentná politická situácia v Česku.

DOMOV

Fico nepripustil chyby, viní Kisku a médiá

???????My nikam neodchádzame, povedal Robert Fico na sneme Smeru v Častej- Papierničke.


Už ste čítali?