Situácia, ktorú by väčšina z nás považovala za absolútnu porážku a koniec, je však pre Fica len ďalšou epizódou a výzvou. Jednou z mnohých. Navyše, čím väčšia výzva, tým väčší zápal a príval energie. Fico teraz nie je zlomený a necíti sa byť porazený. Je prebraný z letargie, naštartovaný a pripravený ku všetkému. Predovšetkým o tom vypovedal jeho úsmev, resp. úškrn, ktorý venoval prezidentovi a kamerám.
Dopredu ho ženie nielen jeho ambicióznosť a vzrušenie z novej výzvy, ale i nezvládnutá zlosť a túžba pomstiť sa za poníženie, ktoré musel pred zrakmi celého sveta absolvovať.
Prvý krok zvládol bravúrne.
Danka, Bugára a dokonca i prezidenta dostal presne tam, kde potreboval.
Teraz potrebuje hlavne čas, čas opäť získať nadvládu.
A byť na chvíľu šedou eminenciou?
Táto pozícia je pre neho len termínovaným vkladom. Fico totiž nie je zrodený k tomu byť natrvalo tým vzadu. Potrebuje byť prvý. Potrebuje publikum, potlesk, potrebuje svojich obdivovateľov. Nájsť a získať ich, mu nerobí žiadny problém. Vďaka svojmu presvedčivému slovníku a komunikačným zručnostiam. Je celkom dobrý herec a využije všetky dostupné prostriedky k tomu, aby sa opäť ocitol na výslní. Verte tomu, že ak by bol pedagógom, onedlho by bol minimálne riaditeľom školy. Ak by bol vo firme radovým inžinierom, za čas by sa stal generálnym riaditeľom.
A akú úlohu hrajú v jeho svete obyčajní ľudia?
Pojem sociálny je pre neho slovom, ktoré zaberá. Ak si niekto myslí, že mu srdce ustrnie nad cudzími ľudskými osudmi, či nad tisíckami ľudí na námestiach v daždi, veľmi sa mýli. Fico je vypočítavý a ľud miluje a používa iba vtedy a dovtedy, kým nedosiahne svoje ciele. Ak je potrebné, tak s ľuďmi plače. Zdraví len vtedy a tam, kde je to účelné a viditeľné.
Expremiér je presvedčený o svojej pravde a má dostatočne silnú vôľu (a nateraz i 79 hlasov v parlamente), aby sa krok za krokom dostal tam, kde chce. Tam, kde to má pre neho zmysel. Na čelo.
Zatiaľ sme mu to vždy dovolili.
Vyhrá i teraz?