I keď pracujem v oblasti voľného času, kde by papierovej práce byť až toľko nemuselo, opak je pravdou. Papier nepustí – kričí každý kontrolór a inšpektor, ktorý nás navštívi, a tak čoraz viac vypisujeme, spisujeme, zapisujeme, podpisujeme, dokladujeme, kopírujeme, potvrdzujeme, pečiatkujeme a tlačíme. Na toto všetko potrebujeme nielen viac pracovného (a často i osobného) času, ale i priestorov na uskladnenie a peňazí na samotný papier, farby, tlačiarne, skenery a šanóny . Rušíme detské kútiky a police s hračkami a nahrádzame ich dôležitým archívnym materiálom, ktorý sa musí uchovať v drahých skriniach (často oveľa drahších, ako materiál pre deti)na veky vekov. Papier totiž nepustí a keby sa náhodou chcel niekto po 5 či 10 rokoch pozrieť, čo sme s deťmi robili 1. 4. 2008 o 15.00 hod, čo sme na to všetko potrebovali, koľko to stálo, koľko a aké deti sa zúčastnili v presnom vekovom zložení, kto bol za čo zodpovedný, či bol splnený výchovný cieľ a ako to nakoniec všetko dopadlo, musí mať všetky tieto informácie vraj k dispozícii.
I keď sa medzi najvyššími úradníkmi neustále hovorí o debyrokratizácii, výsledky tohto ušľachtilého zámeru akosi nebadať. Ba práve naopak. Musím na seba prezradiť, že i keď základom mojej práce by mala byť predovšetkým práca s deťmi, dnes väčšinu svojho pracovného času venujem papierom. Dospelo to tak ďaleko, že papierovú prácu už nemeriam na hárky papiera, ale na centimetre kôpok, ktoré svojou usilovnou prácou vytvorím. Musím sa pochváliť, že ak napríklad kôpka dokladov o našej ročnej inventarizácii dosahovala pred 20 rokmi 3-4 mm, dnes je to takmer 5 cm, a to i napriek tomu, že sa náš majetok odvtedy nijak zvlášť nerozrástol.
Z pohľadu mojej práce si čoraz častejšie pripadám ako ten farár, ktorý vodu káže a víno pije, pretože učím deti, ako šetrne sa správať k prírode a k životnému prostrediu a sama musím vedome plytvať papierom na hlúposti, ktoré niekto od zeleného stola vymyslel a ktoré od nás systém pod hrozbou sankcií a pokút tvrdohlavo vyžaduje.
A tak ...
... keďže už máme sviatky, medzinárodné či svetové dni čohokoľvek, vyhlasujem (zatiaľ len svoj malý súkromný) Deň bez papierovej roboty. Na kedy? Na 22. 4.
Možno nič moc, ale bude to môj maličký osobný príspevok ku Dňu Zeme.
Pozn.
A pretože v tomto roku vychádza 22. 4. na nedeľu, presúvam svoj odvážny optimistický zámer na pondelok.