Šťastie strany Smer?
Ale vôbec nie.
Dokonale premyslená stratégia mocných. Nespokojnosť hŕstky ľudí nie je dôvodom na paniku. Štrajky či protesty vydelených skupín nemôžu byť tak veľkým ohrozením, aby sa nedali pár sľubmi odstrániť. Sestričky? Učitelia? Farmári? Len malé nepríjemné epizódky v časoch vlády, ktoré nieže neublížia, ale dokonca pomáhajú vládnucej strane udržať si moc. V niektorých prípadoch je síce potrebné sľúbiť peniaze, no inokedy postačí sľub, že sa bude rokovať. Veď závažné rozhodnutia sa nedajú zrealizovať hneď, okamžite. Potrebujú čas a pokoj. Nie však na prácu mocných. Čas na upokojenie emócií a vášní ublížených. Čo bolí, to prebolí ...
Je síce pravda, že členovia vládnucej strany nenosia kabáty s nápisom „I really don‘t care do u?“ (voľný preklad: JE MI TO ÚPLNE FUK) ako pani Trumpová, ale priznajme si, ani nemusia. Z ich správania, komunikácie a gest je celkom zrejmé, ako prežívajú a ťažko nesú krutú realitu bežných ľudí. Hranice arogancie moci nie sú pre vládnucu stranu výstražným trojuholníkom. Sú len métou, ktorú je možné a dokonca zábavné prekračovať, a tak sa niet čo čudovať, že mocní si s úsmevom na tvári kladú podmienky, za akých sú ochotní vôbec do nerovného boja ísť.
Spíšte, zosumarizujte, vytvorte, zefektívnite. Až potom sa budeme baviť.
A my na túto hru s pokorou pristupujeme. No zatiaľ, čo my ju prijímame s pocitom, že sme dosiahli aspoň niečo, základným cieľom mocných je jediné: uhrať to do stratena.
Strane Smer sa takto, bez straty desiatky, podarilo prekonať všetky doterajšie nepríjemnosti. Všetky, až na jednu. Vražda novinára Kuciaka otriasla našou spoločnosťou natoľko, že vyviedla z miery i vetrom ošľahaných politikov. Zabudli na svoje zlaté pravidlo o sľuboch a čase a čiastočne pristúpili (dnes už vedia, že predčasne) na podmienky ľudu. Dnes už vedia, že toto urýchlené rozhodnutie, bolo chybou a stálo ich veľa. Keby vydržali a držali sa ich osvedčeného hesla: sľuby a čas, ustáli by to. Veď legitímne právo vládnuť, ktoré dostali vo voľbách, je sväté. A ako sa hovorí: sľúbené môže trvať i 30 rokov a čas je najlepší lekár.
Čo na to poviete, sestričky, učitelia, školníci, farmári, živnostníci, dôchodcovia, chorí, ...?