Víťaz to však zobral hrdinsky a dokonca po prevzatí ceny z rúk zástupcov mimovládky, ktorá tuto anketu organizuje, predstúpil pred kamery a statočne obhajoval svoj víťazný výrok:
„Ak sa niekto na základe sexuálnej orientácie vzdá práva reprodukcie, vzdal sa, čo mu príroda a Boh dali, pretože ak sa niekto rozhodne pre homosexuálny zväzok, tak nemôže mať právo vychovávať deti."
A mal to ťažké. Je totiž naozaj zložité zároveň trvať na svojich postojoch, zostať sám sebou, a zároveň svojim názorom nepobúriť podstatnú, pre SNS tak potrebnú časť voličov. A tak sa pán Danko rozhodol uhrať to pred novinármi na nedostatok vedeckých informácií o dopade partnerského spolužitia homosexuálov a lesbičiek na vývin detí. Východniar by povedal: i tak še da.
Jeho príhovor sa nevymykal štandardu jeho rečníckych kvalít, no jedna veta ma naozaj zaujala a fascinovala: „... som sa snažil povedať, že sme veľmi krátko ako ľudstvo dospeli k tomu, že v niektorých štátoch je umožnená adopcia a vy ešte nemôžte zodpovedne vedecky zodpovedať, čo to s tými deťmi robí.“
Túto vetu, ktorá možno vojde do dejín, ešte potom rozvinul o poznanie, že rozhodnutie o tom, čo je správne, vyžaduje oveľa väčšie vedecké bádanie a oveľa väčšiu empíriu.
Nuž, je pravda, že ako ľudstvo sme tu naozaj veľmi krátko. Veď existujeme len niekoľko miliónov rokov a v Európe pravdepodobne ešte menej, a taká vec sa naozaj nedá v tak krátkom čase zistiť. Ale nezúfajme, priatelia. Už o dva, o tri milióny rokov snáď empíria dá odpovede na naše i Dankove všetečné otázky.