Najmä odkazy smerované k nášmu bývalému ministrovi vnútra poukazovali na rad nevysvetliteľných a nevysvetlených čudných prepojení a ministrovho správania v kauzách typu Hedviga, Bašternák, únos Vietnamca atď., ktoré by v „normálnom“ právnom štáte boli minimálne podnetom pre povinný oddych exministra niekde v chladnejšom prostredí.
A čo na to my?
Osobne si myslím, že väčšina Slovákov si (v duchu) myslí to isté. No navonok sme ticho. Správame sa tak opatrne, ako európska komisia. Radšej.Trochu sme si pofrflali popod fúz, neveriacky sme pokrútili hlavami nad otázkou, či môže minister prijať luxusný osobný dar od šejka, a to je všetko. Čušíme a trpezlivo čakáme, čo sa z toho vyvrbí. Prehliadame fakt, že pán exminister sedí stále tam, odkiaľ vraj tak trochu odišiel a z teplého miestečka v zákulisí dohliada na to, aby sa nič nevyvrbilo. Navyše ... pán expremiér sa pýta verejnosti, kto sa ublíženému pánovi Kaliňákovi ospravedlní a pán súčasný premiér verí v zdravý rozum európskej komisie.
Nuž i takto vraj môže(!!!) vyzerať právny štát.
Najmä, keď je z najvyšších miest spravovaný tými správnymi právnikmi, ktorí dokážu pravidlá a pravdu malými úpravami trochu opraviť. Spravidla za podpory a jasotu oprávnených voličov.