zaslúžili, aby po nich básničky zostali.
Fico by mohol byť tiež tatíčkom (síce nie s chlebíčkom, skôr so sociálnym balíčkom), no ja si myslím, že história si ho bude pamätať trochu inak:
Za Fica, za Fica,
zrodila sa opica.
Charaktery krivila,
nazvali ju gorila.
Alebo taký predseda parlamentu. Veď i ten sa svojimi činmi zapísal do pamäti národa.
Do hrude sa často bil
Danko, hrdý ľudomil.
Cudzím prahy zametal,
na ten svoj však zabúdal.
A ktovie, čo sa nám vynorí v pamäti, keď budeme ako storoční starčekovia a starenky rozprávať svojim prapravnukom o Mečiarovi, Slotovi, či Kaliňákovi. Možno verš, možno smútok a možno celkom nič. Ale to by bola škoda, aby sa na nich zabudlo. Veď i oni boli súčasťou dejín nášho národa i oni sa zapísali do kroník.
Možno vás napadne nejaký verš, ktorý by sa dobre pamätal i po sto rokoch a ktorý by plne vystihol historickú stopu našich politických špičiek....