Výsledky volieb sú v priamom rozpore s tým, k čomu nás nabáda aktuálny otec strany SNS Andrej Danko, a to, aby sme sa všetci politicky angažovali a ak máme záujem o moc, aby sme neváhali, založili si politickú stranu a v korektnom súboji sa utkali s tými druhými. Choré zmýšľanie, ktoré neberie do úvahy, že väčšina ľudí nemá ambíciu s niekým bojovať, porovnávať percentá a urvať si, čo najviac moci. Chceme žiť v prostredí, kde víťazí spravodlivosť, zdravý rozum a odbornosť nad zvrchovanosťou straníckych bášt a ľubovôle mocipánov a novodobých grófov – často produktov súčasných politických zoskupení.
Je pravda, že vysoké percento nezávislých víťazov vo voľbách je určitým rizikom (napr.i tým, že nie sú až tak nezávislí, ako o sebe v predvolebných kampaniach tvrdili), pretože sme uverili sľubom a plánom jednotlivcov a zverili sme naše mesto či obec do rúk nenapojených, ale zároveň je i svetielkom a nádejou. Možno práve nezávislí nám ukážu a dokážu (keď sa prederú spleťou a labyrintom vyšľapaných chodníčkov), že sa dá žiť slušný a dôstojný život i bez toho, aby sme boli všetci niekde napojení, s niekým previazaní a niekomu zaviazaní.
Osobne im (a samozrejme i nám ostatným) držím palce.
P.S.
A straníci?
Majú o čom rozmýšľať.