Lešenie sa stáva pracovným prostredím, kde robotníci pracujú, jedia, ale i zdieľajú svoje životné osudy, nálady a emócie so svojimi kolegami. Ide o pracovné prostredie otvorené, a preto nie je možné zabezpečiť, aby to, čo sa udeje na doskách, ktoré pre niekoho znamenajú svet, zostalo tajomstvom medzi štyrmi očami a ušami, ktorým bolo pôvodne určené. Rozprávať by vedeli majitelia bytov, ale i náhodní okoloidúci, ktorí si chtiac-nechtiac vypočujú zážitky, názory (svetonázory) či prejavy robotníkov na lešení. Ozývajú sa odtiaľ rozhovory v rôznych jazykoch, spevy i rôzne zvuky produkované bližšie nešpecifikovanými telovými dutinami chlapov. To všetko za sprievodu hlasnej hudby z príručných prehrávačov a hudobných nosičov rôznej kvality.
I v našom meste je na mnohých miestach možné, či chcete alebo nie, zdieľať osudy robotníkov pohybujúcich sa na lešení, spolu s nimi.
Som kočíkujúca babička, čo mi dáva príležitosť na svojich potulkách mestom vidieť a vypočuť si, čo sa deje v otvorených kanceláriách lešenárov a murárov. Niekedy sa jedná len o nenápadnú zvukovú kulisu, ktorú si ani neuvedomujem, pretože moje myšlienky upúta niečo iné, niekedy sa pousmejem, niekedy spozorniem a priznám sa, niekedy až neveriacky točím hlavu k miestu, odkiaľ produkcia vychádza. A hlavu som točila i predvčerom.
Na lešení pracovalo 6 murárov. Jeden z nich si za sprievodu rádia hlasno pískal melódiu pesničky Kaskadér, kaskadér, pričom do rytmu bubnoval na obrátený kýbeľ (pravdepodobne od malty) a z jeho neverbálnej komunikácie som pochopila, že zabudol, že je na lešení a celkom sa vžil do role umelca. Neďaleko od neho o poschodie nižšie dvaja ďalší veľmi fundovane rozoberali politickú situáciu v Čechách. Pod lešením sa odohrával otvorený konflikt dvoch generácií murárov, ktorý pravdepodobne vyvstal z rozdielnych názorov na kvalitu práce každého z nich. Že sa jednalo o konflikt som pochopila zo zvýšenej hlasitosti ich prejavu a množstva vulgárností, ktorými sa chlapci bohato častovali. Atmosféru dotváral robotník, ktorý sedel na poslednom poschodí lešenia, hompáľal nohami, jedol a vydával zvuky: vrkú, vrkú.
No, a neotočte sa :-).