I náš štát sa pripravuje na príchod väčšieho množstva cudzincov. Ich prijímanie však nie je podmienené vzdelaním a odbornosťou, ale prísľubom lacnej pracovnej sily. Navyše minister Richter zdôrazňuje, že je to horúca celospoločenská potreba, a preto je nutné, aby sa prijímanie pracovníkov zo zahraničia čo najviac zjednodušilo a zrýchlilo.
Výsledok?
Hurá, bude mať kto robiť za lacný peniaz.
Táto (asi jeho) osvietená myšlienka, návrh a pravdepodobná podpora v parlamente má však i svoju tienistú stránku a svoj negatívny dopad.
Ak sa zamyslíme nad príčinami toho, prečo o určité pozície na trhu práce nie je zo strany Slovákov až taký záujem, na prvom mieste dôvodov je celkom iste slabé finančné ohodnotenie týchto pozícií. Ak by sa riešila táto prvotná príčina, problém by zrazu nebol problémom. Lenže ...
Práve riešenie tejto prvotnej príčiny je pre našu stávajúcu vládu nepopulárne, náročné a bolestivé.
Jednoduchším a najmä bezbolestným riešením je celkom iná stratégia – dovoz lacnej pracovnej sily. NO problém pre súčasnosť, BIG problém pre budúcnosť. Dovoz lacnej pracovnej sily totiž dokáže udržať mzdy na oveľa nižšej úrovni, ako keď by sa plnili finančné požiadavky náročnejších domácich.
Čo to znamená pre obyčajných ľudí?
Dopad nielen na stagnujúce mzdy všetkých nás, pracujúcich Slovákov, ale i na naše dôchodky. Nízke mzdy = nízke dôchodky. Jednoduchá matematika, že pán Richter?