Stoja na pomyselnej čiare medzi západom a východom a i keď majú povolenie a moc vykročiť, prešľapujú z miesta na miesto a nevedia sa rozhodnúť, ktorým smerom sa vybrať.
Ich porucha má veľmi jasnú príčinu. Korene ich politických ambícií boli zakorenené a živené v socialistickom substráte, ktorý bol namiešaný v Moskve a i keď sa po r.1989 substráty vymenili, podvedomá pamäť na materskú živnú pôdu im nedá spávať. Puto, ktoré získali počas svojho politického detstva je príliš silné na to, aby sa jednoducho odstrihli a zabudli, čo im roky ideologického ovplyvňovania a manipulácie vštepili do ich mozgových špongií. Niektorá polovica ich mozgu (živená už porevolučným substrátom) im síce našepkáva, že by bolo možno lepšie a výhodnejšie pridať sa k západnej spoločnosti, no tá druhá sa ... zdráha? ...bojí? Svoju nerozhodnosť skrývajú za slová opatrnosť, obozretnosť, diplomacia. Radšej počkáme ... Uvidíme ...
Nie sú si istí. Ničím. Najmä sami sebou.
A už vôbec nie koaličným partnerom. Jeden druhého obviňujú, kedy, s kým, kde a prečo sa stretol, karhajú, kde, kto a s akou myšlienkou v akom pléne vystúpil, komu, kto podal ruku a s kým si spravil selfie. Nemôžu pochopiť, že sa z času načas objaví v niektorej z koaličných strán mladší exemplár politika, ktorý je už odchovaný v iných substrátoch (ktorý má v smerovaní jasno) a po koaličných partneroch žiadajú nápravu a zmravnenie. Sami sa však na druhej strane po vlastnej ose a s vlastnými neregulovateľnými myšlienkami vydávajú za nevšednými zážitkami kudy-tudy.
Žiaľ, svet je rozdelený na východ a západ (zatiaľ). Dve odlišné ideológie, dva rozdielne systémy. My máme privilégium (alebo kríž?) byť medzi nimi. Ale len geograficky. V rovine ideí by to malo byť iné. Je síce možné stáť v strede medzi týmito svetmi, bozkávať s Trumpom i s Putinom, ale nečakajme, že nás jedna, či druhá strana bude brať ako rovnocenného partnera. Vždy budeme tí, na ktorých si je treba dať pozor, pretože ...Tobôž, keď sa nevedia dohodnúť tí, ktorí nás vo svete a pred svetom zastupujú.