A mohla to byť tak vďačná téma bulváru a bohatých krčmových filozofických rozpráv, keby ...
... keby tou slečnou nebola dobrá kamarátka pána Kočnera a údajná objednávateľka vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenica. Tu sa bulvárny rozmer prípadu končí a spoločnosť má seriózny záujem sledovať priebeh celej kauzy. Nie výsledok, ale priebeh. Nie preto, aby sme sa mohli zasmiať nad morálnym pokleskom pána podpredsedu Glváča, ale pretože si uvedomujeme vážnosť a možné dôsledky celej situácie.
Preto ma zaráža, keď pán Glváč najskôr odkladá svoje vysvetlenie (a je mu to dovolené premiérom) na termín v najbližších dňoch, a keď sa konečne vyjadrí, tak človek nevie, či sa má skôr smiať, ale plakať. Jeho vystúpenie pripomínalo skôr správanie malého chlapca, ktorého prichytili pri fajčení, ako štátnika, ktorý si je istý svojou pravdou. Ale zamiešať vojakov a prokuratúru do spletí svojich výmyslov... tak to už je silná káva.
Preto ma zaráža, že sa pán Hrnko čuduje nad otázkami novinárov, čo má tento prípad spoločného s branno-bezpečnostným výborom.
Preto ma zaráža, že sa pán premiér rozčuľuje, že ľudia z krajiny, ktorú riadi, majú záujem o dianie a vyžadujú vysvetlenie a informácie, ktoré by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť prepojenie vládnych kruhov s podsvetím.
Zatiaľ, čo by mal predseda vlády okamžite konať, len na slepo bráni pána Glváča (ktorý mu vraj dopodrobna popísal jeho styk s Ajuškou) a neveriacky otvára oči nad hladom ľudí po informáciách. Pýta sa, kam ešte chceme zájsť a čoho všetkého sa ON môže ešte dožiť. Čuduje sa, čo je to za demokraciu, keď ON, ani ministerka vnútra nie sú o prípade informovaní a my ostatní sme.
Vážený pán premiér,
nie VY, ale MY, občania Slovenska máme právo sa pýtať. Aj na to, kde chcú predstavitelia tohto štátu ešte zájsť a čoho sa môžeme dožiť! V NAŠEJ demokratickej krajine a pod VAŠÍM vedením.