Výkaly a šíriaci sa zápach sa už nedajú zakryť ani ospravedlnením, ani novým poklopom, ani poukazovaním na susedovou žumpu, ktorá smrdí viac. Závisť, zášť a nenávisť medzi nimi samými im nedovolí si vzájomne s problémom pomôcť. Práve naopak. S radosťou a zadosťučinením poukazujú na smrad a druh výkalov toho druhého a škodoradostne tlieskajú s každou novou susedovou špinou, ktorá vypláva na povrch. A tak sa postupne od nich samých dozvedáme, že naše životy neovplyvňujú na volebných lístkoch deklarované bezúhonné, odborné a morálne čisté kapacity, právnici, inžinieri, manažéri a doktori, ale klamári, daňoví podvodníci, zlodeji, plagiátori, mafiáni, vydierači, díleri drog, smilníci, blázni a poloblázni.
Je to reprezentatívna vzorka Slovenska, alebo len hlúpa náhoda a trest za to, že sme takémuto materiálu dovolili dostať sa k moci?
Už Platón povedal: Keď je v štáte nadmieru veľa neviazaností a chorôb, otvára sa veľa súdnych siení a nemocníc.
Či to platí i na Slovensku?
Môžeme sa opýtať napr. pána Fica, ktorý mal ako morálna autorita a najväčšia právnická kapacita záujem šéfovať našej najvyššej súdnej sieni. Alebo predstaviteľov nadčasovej nemocnice novej generácie Svet zdravia. Tí by to možno mohli vedieť.