Po zhliadnutí dnešnej relácie V politike som si uvedomila, že predseda Smeru sa o to, či bude jeho meno a sláva navždy zachované, nemusí vôbec obávať. Jeho rétoriku i spôsoby veľmi zdatne preberá Erik Tomáš. Ba, čo viac, ako by mu ten chlapec z oka, ucha i úst vypadol.
Jeho oponentom v relácii bol Michal Truban (PS), ktorý do nej naivne prišiel s tým, že pána Tomáša presvedčí, že dobro a slušnosť víťazí. Na znak mieru v úvode dokonca vyzdvihol pozitíva, ktoré sú výsledkom práce strany Smer, no hlboko podcenil pána Tomáša. Ten mu už po pár minútach vysielania ukázal, že v politike je na prvom mieste celkom iná hodnota: špina. A čím viac je zažratá, tým lepšie. A keď náhodou niečo špinavé nie je, tak na to aspoň napľuť treba. Za pár minút svojich vstupov s úsmevom na tvári okydal všetkých, o ktorých bola v relácii reč.
Pán Tomáš prišiel do relácie naozaj dobre pripravený a už po pár vetách bolo jasné, čo má byť ideovým výstupom: pripomenúť verejnosti všetky hriechy a kauzy(reálne i vymyslené), ktoré spáchali všetci úhlavní nepriatelia Smeru. V jeho monológoch samozrejme vévodili staré repliky o Kiskových preletoch nad kukučím a inými hniezdami a jeho daňových podvodoch, nezabudol na hrozby a pohromy, ktoré čakajú náš ľud po dni, kedy sa dostane do vlády niekto iný ako Smer, a po vzore svojho šéfa pripomenul, že Sulíkovci chcú rušiť všetko, čo má čo len náznak sociálnej istoty. Pánovi Tomášovi by som však krivdila, keby som ho obvinila len z vyťahovania starých špín. Svoj repertoár obohatil i o nové príspevky. Keď už totiž nedokázal zatiahnuť svojho oponenta do žiadnej kritiky niekoho iného, rozhodol sa zaútočiť priamo na jeho osobu. Pán Tomáš si doslova vychutnával neskúsenosť mladého lídra, ťahal ho ako mačka myš a nevynechal jedinú príležitosť ho uštipačne poučiť či opraviť. Používal slová, ktoré v súvislostiach urážajú, ponižujú a degradujú. Sebavedome, nadradene, s úsmevom, bez náznaku strachu z následkov.
Prosto, celý predseda. Aspoň čo sa prejavu týka.
Ps.
A ešte na margo dnešnej relácie.
I keď relácia na TA3 nedala odpoveď na žiadnu zásadnú existenčnú otázku a ani chlieb nebude lacnejší, predsa len jednu informáciu priniesla. Vykreslila obraz dvoch typov politickej komunikácie. Celkom odlišných. Akoby sa stretli dva rôzne svety, dve rozdielne kultúry.
A tak je to asi v poriadku.
Veď musíme mať z čoho si vybrať.