Marián Kočner je typický príklad extroverta, ktorý je rád stredobodom pozornosti. A na to, byť stred vesmíru, má naozaj dobré predpoklady. Je spoločenský, komunikatívny, zábavný. Ak by to zostalo len pri týchto benefitoch, tak by bola radosť s takýmto človekom sa stretnúť, no on má niečo navyše: chce ten vesmír riadiť. Má podobný osud, ako pán Fico, tiež chce moc, ale je viac netrpezlivý, viac narcistický a jeho cieľom, prostriedkom a vlastne celým svetom sú peniaze. Peniaze sú pre neho viac, ako všetky hodnoty sveta. Peniaze stáli pri jeho spoločenskom zrode a pravdepodobne (ak to náš systém a zákon dovolí), budú i jeho spoločenským hrobom. Naučil sa ich získavať, mať, používať, dokonale s nimi manipulovať a pomocou nich ovládať tých, ktorých potreboval ku svojmu rastu. A takýchto ľudí si hľadal najmä medzi introvertmi.
Jedným z nich bol i Dobroslav Trnka.
I keď ho osobne nepoznám, podľa jeho spôsobu správania, reakcií a vyjadrovania je z celkom iného cesta, ako pán Kočner.
Je to pokojný starší pán, ktorý toho príliš nenahovorí a je skôr na filozofické úvahy, ako na činy, či hlasné reči. Jeho neverbálna komunikácia o ňom prezradí všeličo, no najmä to, že tento pán nie je hrdina, rodený vodca a už vôbec nie muž činu. Je to samorast, ktorý urobí, vykoná a splní podľa predpisov, zadaní a požiadaviek. A to je ideálny materiál pre takých, ako sú Marián Kočner, ale napr. i Robert Fico. Preto bol tento pán pre určitý okruh ľudí ideálnym generálnym prokurátorom. Poslúžil veci.
Dobroslav Trnka potvrdil, že sa s Mariánom Kočnerom pozná roky, vraj od vojenskej služby. Kočner so svojim dobre vyvinutým čuchom na ľudí veľmi dobre vedel, aký a v čom je jeho kamarát v boji schopný a neschopný a plne toho využil. Pre svoje zámery ho potreboval vystreliť čo najvyššie, čo nebol taký problém, pretože sa poznal s ľuďmi na správnych miestach a v správnych stranách.
A pán Trnka?
Tomu tento spôsob postupu celkom vyhovoval. Sám nebol veľmi priebojný, o čom svedčí i Kočnerov výrok v nahrávke, že Trnka mal zohnať pre voľbu prokurátora hlasy z SDKÚ a nezohnal ani jeden. Nebol na to. Nevedel to. Na rozdiel od Kočnera, ktorý, ak ho niekto vyhodil z miestnosti dverami, vliezol tam oknom a i s obálkou. Dá sa povedať, že Marián Kočner mal dobrý nos, pretože Trnka ho nič nestál. Bol totiž poctivý, nechcel peniaze, a Kočnerovi stačilo Trnkovi len sľubovať, že má u neho schované.
I keď je možné, že pán Trnka mal pocit, že z priateľstva s Kočnerom profituje, opak je pravdou. Kočner ho namočil do bahna a nechal ho tam. Tak, ako mnohých iných. Či sa pán Trnka dokáže z bahna sám vyškriabať, je vo hviezdach. V poslednom rozhovore s ním (TV Markíza) som totiž videla chlapa na dne. Unaveného, pochudnutého, možno chorého, naučeného pár viet na svoju obhajobu a s prekríženými rukami pred sebou v snahe brániť sa. Na otázky odpovedal vyhýbavo. Dobre vie, že sa všetky jeho odpovede môžu obrátiť proti nemu.
Osobne mu budem držať palce.
Nie preto, aby vyviazol, ale aby v zdraví prežil.