A tak chcel prísť.
Tak chcel čistiť.
No choroba si nevyberá. Rup a je to. Zrazu si zaseknutý a nepomôžeš si.
Je zarážajúce, že sa i v takejto, pre neho ťažkej chvíli, našli necitliví ľudia, ktorí pána Ruska upodozrievajú z obštrukcií a z predstierania bolesti. Advokáti, prokurátor a dokonca akási svedkyňa. Tá ho vraj ráno videla v nemocnici a tvrdí, že sa u pána Ruska neprejavovali žiadne známky pohybovej obmedzenosti, keď sa (podľa nej) drzo a arogantne snažil predbehnúť objednaných pacientov a dostať sa k doktorovi.
Ale vážení, to, že pán Rusko na verejnosti nevykazuje žiadne známky choroby či poruchy, neznamená, že nejakú nemá. Práve naopak. Je to znak jeho vnútornej sily a statočnosti. A tým, že pán Rusko pôsobil v nemocnici prirodzene a pri spravodlivom rozčuľovaní sa nad zdravotníckym systémom točil krkom horizontálne i vertikálne takmer o 360°,dokázal len to, že je tvrdý chlap, ktorý prekonáva prah bolesti.
Ale lekára neoklameš.
Doktor Lipták po dôkladnom hmatovom vyšetrení jeho stavcov a priľahlých svalových skupín uznal, že zdravotný stav pána Ruska je vážny a že vykonávať tak fyzicky náročnú činnosť, ako sedieť v súdnej sieni, kde môže prísť kedykoľvek odkiaľkoľvek akýkoľvek prievan, alebo zákerná znalkyňa písma, je v jeho prípade život a slobodu ohrozujúce a že by nemal v žiadnom prípade riskovať a toto nebezpečenstvo podstupovať.
Po silnom tlaku doktora Liptáka a po vnútornom boji sám so sebou pán Rusko uznal, že takto hazardovať so svojim životom nemôže. So slzou v oku prijal péenku a šiel sa domov liečiť. Na lôžku bude zaseknutý možno až do 2.decembra, kedy má byť ďalšie pojednávanie, a keď dá Boh (a doktor Lipták), možno i dlhšie.
Nuž, krčná chrbtica je sviňa.
Keď sa zasekne, je zaseknutá. A s tým sa dá péenkovať aaaažžžžž doooo ......................