Obklopuje sa spoľahlivými ľuďmi a odborníkmi, ktorí sú blízki jeho zmýšľaniu a pomáhajú mu niesť poslanie a neľahký údel, ktorý zanecháva historickú stopu, a jeho činy a výsledky práce budú raz zapísané v učebniciach a v kronikách.
I my máme svojho zástupcu, ktorý nás reprezentuje a ktorý raz bude spomínaný v historických análoch.
Ťažko povedať, aké mu budú pridelené prívlastky, ale predpokladám, že to nebude ani VEĽKÝ, ani ŽELEZNÝ, ani SPRAVODLIVÝ. Má totiž (ne)malý handicap, ktorý si nesie ako vecné bremeno už od počiatku svojho vládnutia: kamaráta Roba a jeho chránencov. Zdedil ich spolu s funkciou premiéra a pravdepodobne sa upísal Luciferovi krvou, že tomu tak bude naveky vekov. Inak si totiž neviem vysvetliť, že po všetkých tých odhaleniach s preukázaným zlyhaním a kriminálnou činnosťou už celkom početnej a stále sa rozrastajúcej patologickej skupiny Smerákov, ho to necháva pokojným a necháva si tento záporný kredit spájať so svojou osobou. Jeho podobnosť so pštrosom s hlavou v piesku, zbavovanie sa zodpovednosti a už otrepaná veta padni komu padni, nie sú hodné žiadneho vysoko postaveného človeka a už vôbec nie silného, za štát zodpovedného a rozhodného vodcu, ktorý sa chce uchádzať o post predsedu vlády i v ďalšom volebnom období.
Ak má byť pravdou, že predseda vlády je malým symbolom veľkosti národa, tak sa potom nemáme s čím chváliť. Charakterizuje nás totiž ako národ slabý, podrobený, ktorý je za kus mäsa ochotný upísať sa komukoľvek, len aby že nám dobre bolo.
Ak takí naozaj sme, potom nám dobre tak, a nesťažujme sa. Prijmime zodpovednú zmenu, ktorú prezentuje Smer svojou kandidátkou v budúcich voľbách a dajme im svoj hlas.
Potom si ale zvyknime na spravodlivosť menom Jankovská a Trnka.
Zvyknime si na poctivosť menom Počiatek.
Zvyknime si na moc menom Fico a Kočner.
Zvyknime si na to, že kriminálne správanie členov Smeru predstaviteľov moci síce vyrušuje (pán Blanár, pán Raši), že ho s miernym úsmevom označujú ako neetické (pán Tomáš), že nevedia, prečo by sa mali k tomuto vyjadrovať (pán Fico), ale to je tak všetko. Stalo sa to pred rokom, dvomi, tromi, tak sa tým už nezaťažujme.Čo bolo, to bolo.
Ak však taký nie sme, bráňme sa.
Bráňme si historickú stopu súčasných generácií v dejinách sveta pred hanlivými prívlastkami, za ktoré sa budú v blízkej budúcnosti hanbiť naše deti a o pár desiatok a sto rokov všetky pokolenia našich pravnukov.
Tu už totiž nejde o zlyhanie jednotlivca a o ospravedlnenia typu, kto je bez viny, nech hodí kameňom. Ide o systematickú likvidáciu životaschopného národa. Ich zdravia, ich vzdelanosti a inteligencie, ich bohatstva a ich snahy učiť sa obstáť a byť úspešnou demokratickou krajinou.