Už len zverejnené videá, ktoré poukazujú na inštaláciu skrytej kamery v kancelárii, či stretnutie s Počiatkom, vyvolávajú množstvo otázok, na ktoré si pán prokurátor musí najskôr odpovedať sám.
Je možné, že som si nainštaloval kameru naozaj ja?
Prečo som sa sám nakrúcal?
Ide naozaj o priestory mojej kancelárie?
Som na záberoch skutočne ja? Nemám v skutočnosti tmavšie vlasy? Je to moja košeľa? Mal som ja niekedy vôbec takú košeľu?
To nie je žiadne hrc-trc. Veď to bolo už dávno a pán Trnka si nemôže pamätať každú malichernosť, ktorá sa mu v živote udiala.
Pán Trnka si nie je pravdepodobne istý, a preto si dáva na čas a správne sa pýta i na zdroj týchto nejasných dôkazov. Veď to, že je na nich on, neznamená, že je na nich on. Veď dnes je celkom jednoduché narafičiť priestory a najať si stážistov. Takýchto záberov môže ktokoľvek urobiť tisícky.
To, že v nejakej inej krajine, by Dobroslav Trnka už dávno sedel, nie je vôbec relevantná a taktná poznámka. Demokracia u nás je na oveľa vyššom stupni a poskytuje svojim zločincom a kriminálnikom také podmienky, aby sa vedeli zariadiť a brániť sa adekvátnym spôsobom. Čas je to najmenšie, čím im môže náš systém uľahčiť ich strastiplný život, a preto im ho dopriava plnými hrsťami. Presvedčiť sa o tom môže v súčasnosti napr. i pán Rusko, ktorý si vybavuje rehabilitáciu, zdravotné cvičenia a neskôr pravdepodobne i kúpele, aby si ešte pred nástupom do väzby dal do poriadku chrbticu.
A preto, pán Trnka...
... nestresujte sa. Nikto vás nenaháňa. Pekne si doma v pokoji pozerajte dookola videa a porozmýšľajte, čo ďalej. Ak vás niečo bolí, choďte k doktorovi, možno vám tiež predpíše nejakú tú rehabilitáciu či kúpele. A keď sa vám zdá, že sa na vás neúmerne tlačí a že máte z toho nervy, vyprdnite sa tu na to a skúste pokoj hľadať napr. v Belize. Tam majú väčšie pochopenie.