Zdenka to považovala za veľmi vtipné a na jeho otázku, či s ním pôjde, odpovedala:
„No ešte to tak. Do nejakej dzedziny. Vieš si predstaviť, že by som čakala v cieli na triatlone? JA? Šak by si ma rozobrali do domácností.“
A to ma zaujalo.
Pochádzam totiž z tej desaťtisícovej dzedziny, v ktorej sa konal spomínaný triatlon a kde už máme, pre informáciu pani Zdenky, zavedenú napríklad i elektrinu a dokonca i telefón. Takmer všetci obyvatelia z našej dzedziny sa za posledné roky scivilizovali, zbavili sa posledných zvyškov zvieracích pudov a návykov, správajú sa už celkom ako ľudia a i keď k nám z času načas zavítajú nejaké tie celebrity svetového významu, už sme sa naučili ich neobťažovať, neobchytkávať, nestrhávať im šatstvo a už vôbec nie ich rozoberať.
Ale i tak ma zaujímalo, keby k takémuto čomusi prišlo vo vašom prípade (ľudské správanie môže byť naozaj nevyspytateľné v prípade takej hviezdy), akú časť z vás by moji spoluobčania chceli mať doma. Pýtala som sa mužov i žien, starých i mladých, solventných i biednych a musím vás sklamať, pani Zdenka. Nikto nič nechcel.
A to je pre vás veľmi dobrá správa.
Nemusíte sa báť a keď sa v tomto roku, kedy u nás prebehne už 34. ročník triatlonu, váš Branko rozhodne ísť opäť súťažiť (a veľmi sa na neho v našej dzedzine tešíme a fandíme mu), môžete ísť pokojne s ním. Vrátite sa domov, do veľkej Bratislavy, celkom iste vcelku.
https://www.youtube.com/watch?v=3UCH-jY8Pr4&t=815s