I keď sú šifrované odkazy, v ktorých hľadáme súvislosť medzi stranami a ovcami, úžasnou ukážkou ľudovej tvorivosti a majú svoje čaro, predsa len mi tento spôsob prezentácie demokracie v praxi pripadá v 21. storočí v štáte v strede Európy poněkud nevhodný. Pripomína mi to zlaté čase totality, kedy sme si tajne za zamknutými dverami púšťali zakázané filmy a pesničky, o ktorých niekto rozhodol, že sú nevhodné a že nám môžu uškodiť.
Ale ... možno sa mýlim.
Možno my, voliči naozaj potrebujeme čas a ničím nerušený pokoj na dlhé úvahy o samote v lese, kde k nám nedorazí ani len cvrkot vrabcov zo strechy. Možno by v tom prípade stálo za to (v rámci objektívnosti volieb) v čase moratória celkom odpojiť Slovensko od elektriny, telefónnych i iných signálov, vrátane dymových, bubnových i ohňových.
Nuž, a ak sa tento spôsob ochrany dotknutých strán osvedčí, prihováram sa, aby sa to aplikovalo i v iných oblastiach života. Čo napríklad také moratórium pred svadbou? Ženícha a nevestu by sme pred svadbou izolovali od okolitého sveta, aby sa k nim náhodou nedostali informácie, na základe ktorých by si mohli svoje rozhodnutie, vstúpiť do zväzku manželského, nedajboh rozmyslieť. Ženíchov či nevestin flirtík s následkami by tak do svadby zostali utajené. Samozrejme, ak sa tieto informácie snúbenci nedozvedia na prepašovaných motákoch počas moratória.
A čo ak sa to dozvedia po svadbe?
Neskoroooo, neskorooo...