Životná situácia, do ktorej nás bez pardonu vhodilo malé neviditeľné čudo menom koronovírus, je pre väčšinu z nás neznámym priestorom, v ktorom sa nevieme orientovať. Nikto nás nikdy neučil, ako žiť týždne v izolácii, ako sa správať v karanténe, ako a kedy používať rúško, ako svojim deťom na mesiace zasuplovať všetky sociálne inštitúcie a kontakty, ako sa vzdať zaužívaného komfortu a vystačiť si len s rodinou. Počiatočné úškrny nad prvými zodpovednými s rúškami sa postupne menili na paniku väčšiny z nás. Narastala potreba informácií. Relevantných informácií. Informácií od niekoho, kto by bol zárukou nášho upokojenia a pocitu, že je a bude všetko dobré. Potrebovali sme autoritu, spoločenskú elitu, ktorá by nás, ako jednotlivca i ako národ sprevádzala ťažkým obdobím a dávala nám nádej v dobrý koniec.
Minulá vláda týmto poverila premiéra Pellegriniho a ministerku vnútra Sakovú, ktorých z času na čas obkolesili ďalší členovia Smeru. V súčasnosti na seba túto zodpovednosť zobral premiér Matovič, ktorý sa na svojich tlačovkách obklopuje odborníkmi a členmi vlády.
Zbytočnosť? Vôbec nie.
Je to dôležitá súčasť stratégie, ako pomôcť ľuďom prežiť túto ťažkú dobu.
Je to významný signál pre ľudí, že to má niekto pod kontrolou.
Je to známka zdielania spoločného údelu.
Môžeme sa sporiť o to, či je, alebo nie je Pellegrini či Matovič tou správnou autoritou, môžeme polemizovať nad ich spôsobom prezentácie či pravdivosťou informácií, nemôžeme však kritizovať význam tohto aktu.
Každá informácia, a je jedno, či je o počte nakazených, o mzdových náhradách, či otvorení optiky, z úst elity naberá väčšiu váhu a má pre každého z nás osobitný význam. A ak čakáme na relevantné informácie o korone a vidíme s Matovičom profesora Krčméryho, to náš pocit významnosti len potvrdzuje.
Vystúpenia elít nie sú mrhaním času.
A ak sa premiér Matovič rozhodol obetovať svoj čas na takýto účel, môžeme mu len poďakovať a dúfať, že mu to vydrží čo najdlhšie.