Viac ako polovicu z nich tvorili seniori.
„A prečo neprídete až po deviatej,“ spýtala sa pri vchode slečna s dezinfekčným prostriedkom na ruky starkého, ktorému som odovzdávala košík. „Veď to by ste nemuseli tak dlho čakať a aj by to pre vás bolo bezpečnejšie ...“
„To bolo, milá slečna, od vlády myslené tak, že to iba odporúčajú. To sa nemusí,“ odvetil starček a so získaným košíkom zmizol za presklenými dverami predajne.
O hodinu som prechádzala okolo iného obchodu a čo čert nechcel, rovnaký starček.
Bolo 9,02 hod a pred obchodom čakal jediný zákazník, mladší zákazník, ktorému sa nepodarilo vojsť do predajne pred deviatou hodinou.
Starček pozrel na hodinky, zrýchlil krok a postavil sa pred mladého zákazníka.
„Ja som dôchodca“, povedal, ospravedlňujúco pokrčil plecami a ukázal na hodinky.
Mladý muž sa pod rúškom pravdepodobne usmial, odstúpil o dva kroky dozadu a na znak súhlasu rukou ukázal starčekovi, že mu prenecháva svoje miesto.
Nuž, ako hovoria Česi, příklady táhnou...
A vraj nemajú seniori priestor na hru a zábavky...
