Jeho odkaz špecializovanému trestnému súdu v Pezinku (a i nám všetkým) je jasný: príde, keď bude mať čas. Nie je kam sa ponáhľať. Veď prokurátor podal žalobu ešte len v októbri. Jemu, poslancovi národnej rady predsa nemôže žiadny súd brániť v jeho práve na prácu. A tá, s morálnou povinnosťou poslanca zastupovať svojich voličov je pre pána Kotlebu na prvom mieste. Ako by to vyzeralo, keby každý z poslancov takto bezdôvodne vymeškával?
A najmä teraz, keď sa dejú v parlamente prevratné veci. Kotlebovci sa spájajú oficiálne so Smerom a vytvárajú platformu, ktorá môže byť základom budúcej vlády po plánovaných blížiacich sa predčasných parlamentných voľbách. To si naozaj nemôže pán Kotleba dovoliť chýbať.
Na súde si musia uvedomiť i to, že je ako zamestnanec parlamentu na očiach celému národu a pracovnými hodnotami a pracovnou disciplínou musí ísť príkladom. Nemôže sa flákať kudy-tudy, keď si niekto zmyslí.
A v podstate o čo ide?
O hlúpu náhodu s číslom, ktorú niekto z čisto politických dôvodov premenoval na zámer. Nezmyselný zvyk zaokrúhľovať čísla primäl niekoho k myšlienke, že bolo úmyslom venovať rodinám práve sumu 1488 eur. Vymyslené a ničím nepodložené obvinenie. Rozdelili presne, koľko mali a takto to vyšlo. No snáď by niekto nechcel, aby dával pán Kotleba zo svojho ešte viac, ako už dal. On síce dá, ale odtiaľ, potiaľ. I filantropia má svoje hranice.
A aký malo rozhodnutie pána Kotlebu neprísť na súd dopad?
Ako sa dalo očakávať. Slovenská odnož spravodlivosti zvíťazila.
Špecializovaný súd si zobral ponaučenie, sťažnosť a zdravé rozhorčenie pána Kotlebu prijal, samosudkyňa Sabová sa zahanbila, oprávnenosť jeho argumentov uznala a odročila pojednávanie na 28. a 29. mája.
Žiaľ, ako na potvoru v termíne, kedy opäť zasadá parlament.
Človek by si mohol snáď až myslieť, že sudkyňa Sabová na pánovi Kotlebovi sedí a že mu to robí naschvál.
Chudák pán Kotleba, zasa nebude môcť prísť. A tak sa tešil.
