Termín je vraj čisto slangový, používa sa v právnickom prostredí a týka sa situácií, kedy sa jedná o poskytnutie a prijatie nenáležitej výhody. Prikrmujem vraj vtedy, ak niečo malé či väčšie podarujem osobe, ktorá mi v budúcnosti môže byť nejako prospešná. Ako napr. Hujer vo filme Marečku, podejte mi pero. Na otázku učiteľa, ktorý si našiel na katedre vrecko so slivkami: „čí je to, prosím“, sa prihlásil Hujer a povedal: „To jsem si dovolil, jsem si dovolil, na ukázku, ze své zahrádky, pár švestiček.“
Naša nová vláda vidí v takomto správaní pre budúcnosť spoločnosti veľké nebezpečenstvo, klasifikovala ho na trestný čin a uvažuje o jeho prísnom trestaní. Je síce pravdepodobné, že za švestičky, pokiaľ ich nebude niekoľko sudov, do väzenia nepôjdete, ale pozornosť podniku v podobe šperku či wellness pobytu pre dve osoby, už vám môže riadne zavariť. Zatiaľ ešte nevieme, čo všetko môže do trestného činu prikrmovania spadať, ale vraj to môže byť i výhoda nefinančná, tzv. zvýhodnenie či úľava, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch.
Či môže byť príkladom tohto trestného činu MALÉ zvýhodnenie pána Kollára pri posudzovaní viny v súvislosti s jeho podvodom pri získaní titulov Bc. a Mgr., ako laik a právnický antitalent nedokážem posúdiť. Pri hlbšom rozbore a najmä pri použití zdravého rozumu je však možné, že práve teraz sám premiér a časť vlády strčením hlavy do piesku predsedu parlamentu výživne prikrmuje. Či je to pre jeho modré oči, výhody či možné budúce perspektívy, je zatiaľ vo hviezdach. Dôležité je, že prikŕmený Kollár neodíde z koalície a tá bude môcť splniť všetky sľuby, ktoré pred voľbami voličom dali. Najmä spravodlivosť pre každého, ako hovorí pán premiér.