Informácia z nepoškodeného obalu, ktorý by pravdepodobne prežil i deti mojich detí, varovne hlásala, že záruka tohto produktu skončila 16. 6. 2020, čo znamená, že v chladničke som mala tvaroh viac ako 15 dní po jeho predpokladanej smrti.
Z mojej predchádzajúcej praxe som mala skúsenosť (najmä z detstva), že ak tvaroh zostarne (dozreje), skysne, trochu ožltne, smrdí po skysnutom mlieku a čo sa týka chuti, tak môže trošku zhorknúť. A ak nie je príliš starý a nie je plesnivý, dá sa ešte použiť napr. do koláča. To, čo som však našla v chladničke nepripomínalo tvaroh či jeho prirodzenú pozostalosť ani náhodou. Po rozbalení obalu sa mi po linke roztiekla žltá, lepkavá, mazľavá hmota s neidentifikovateľným zápachom. (Chuť som neskúšala, nemala som odvahu). Zo žltého mora trčali asi 3 alebo 4 malé kopčeky niečoho tuhšieho, možno na pripomienku pevnejšieho stavu v čase mladosti tvarohu.
Počula som od známych podobné príbehy napr. s mrazenými rybami či údeninami, ale s tvarohom ešte nie.
I napriek tomu, že viem, že tvaroh je živočíšneho pôvodu a že jeho autorom bola pravdepodobne krava, pochybujem, že v čase, keď dodávala materiál na tento skvost, bola živá. Veď nie je predsa možné, aby tvaroh, ktorý bol uchovávaný v chlade a v tme, nadobudol po pár dňoch po záruke takéto vlastnosti.
Alebo je?