Predposledný predseda parlamentu sa necítil vôbec.
Posledný predseda parlamentu sa cítil byť trochu.
Terajší predseda vlády má zmiešané pocity a ešte nevie. Vie iba to, že 8 rokov vedel, že nevedel, že jeho práca môže byť plagiát a chcel by presvedčiť novinárov na detektore lži v Rakúsku alebo v Čechách o tom, že neklame, keď tvrdí, že vie, že nevedel. Jeho diskriminujúcim handicapom oproti ostatným kolegom plagiátorom je, že nevie a teda nemôže s istotou potvrdiť, či v jeho práci boli všetky potrebné citácie. Nepamätá si totiž, či sa do práce pred jej odovzdaním pozrel, aby to skontroloval. Mohol by sa síce do nej pozrieť teraz, ale on nechce. Nechce ju už nikdy vidieť, pliagu naničhodnú.
No a to je smola.
Teraz sa totiž naozaj môže cítiť všelijako, keď nevie, či vie.
A tak sa bežný človek pri sledovaní tohto absurdného súboja a týchto (a)morálnych prezentácií našich elít vôbec nečuduje takým správam, že naši elitní väzni typu Jankovská a spol. žiadajú o prepustenie. Ak sa totiž riadia svojimi pocitmi a s istotou vedia, že vtedy nevedeli, že páchajú niečo zlé, tak nemajú (podľa posledných kozmetických úprav trestného zákona z dielne pánov Danka, Kollára a Matoviča) vo väzení čo robiť.