Z denníka (možno)nakazeného (fejtón)

Autor: Věra Tepličková | 3.8.2020 o 16:07 | (upravené 3.8.2020 o 17:25) Karma článku: 6,33 | Prečítané:  1199x

Volám sa Ignác a som v karanténe. Zasa. V sobotu som úspešne dokončil jednu (v poradí piatu) a po včerajšej prechádzke a stretnutí nakazeného spolužiaka som dnes začal novú, v poradí už šiestu karanténu. Som prosto smoliar.

Môj život sa v posledných mesiacov skladá z týchto dookola sa opakujúcich etáp: karanténa – náhodné stretnutie s infikovanou/podozrivou  osobou–karanténa. V práci ma nechce vidieť už ani vrátnik, susedia predo mnou utekajú a zdravia ma len z bezpečnej 10 metrovej vzdialenosti spoza živých plotov, v obchode a v krčme som nebol už mesiace. Rodinu to prestalo baviť už pri druhej karanténe a i oni odmietli so mnou zdieľať spoločné priestory a vysťahovali ma do záhradnej chatky na samotu k lesu, kde prebývam bez vody, elektriny a styku s blízkymi (a vlastne s akýmikoľvek inými) osobami. Raz za 3 dni mi do môjho prechodného bydliska dopravia autíčkom na diaľkové ovládanie stravu, vodu a dobitý mobil (vraj, aby som sa necítil tak sám) a vrátia sa tam, kde my, z nákazy podozriví, ísť nemôžeme. Do civilizácie. Jedinou spoločenskou udalosťou v mojom živote je občasná návšteva odberového miesta, kde chodím na výter z nosa a z hltana. Už ma tam všetci poznajú a tykáme si. S niektorými zdravotníkmi som nadviazal priateľský vzťah, s jednou sestričkou flirtujem a dokonca mám od nej (po dlhšom prehováraní) prisľúbené (až toto všetko pominie) aj čosi viac.

No a potom pár dní čakám na výsledky, aby som sa dozvedel, že zasa nič...

Vždy po 14 dňoch samotky v chatke idem domov, kde sa osprchujem, vykonám nevyhnutné úkony k tomu, aby som si pripomenul, že som homo sapiens, najem sa s rodinou pri jednom stole, niekedy, ak sa dá, si splním manželské povinnosti a pripravujem sa na ďalšiu karanténu, do ktorej sa, po skúsenostiach z minula, celkom iste opäť vrátim. Niekedy sa (pri mojej smole) stáva, že sa s infikovanou či podozrivou osobou stretnem už na ceste z chatky domov, takže, keď sa do večera dozviem, že to opäť bolo stretnutie podozrivé, ešte v ten večer sa preventívne vraciam späť k lesu.

I napriek tomu, že absenciou kontaktov postupne strácam niektoré pracovné, sociálne a hygienické návyky, predsa len majú moje karantény i pozitívny dopad. Zmizol mi z tváre ekzém a zapareniny, ktoré som si tam vypestoval nosením rúšok (pred mojím vysťahovaním som ich totiž mával na tvári už i v noci) a zahojili sa mi pľuzgiere a rany na rukách, ktoré mi vznikli pri pravidelnom používaní bezpečných dezinfekčných roztokov.

Priznám sa, pri prvej a druhej karanténe som sa tešil na život po korone. Dnes, keď počúvam správy o tom, že korona tu už bude navždy, začínam rozmýšľať o kúpe dvoch, troch sliepok a prepise trvalého bydliska. Veď i v chatke na samote pri lese je celkom dobre. Najmä, keď sedíte na priedomí, z rádia počúvate najnovšie správy o budovaní našej vlasti a pozeráte, ako chčie a chčie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Za Jankovskou bol vo väzení Zurian. V hladovke zatiaľ pokračuje

O stretnutie so šéfom NAKA požiadala v dvoch listoch.


Už ste čítali?