Každý po ňom chce, aby sa niečoho vzdal.
A keby len cudzí rýpali, už ani koaliční mu nedoprajú.
Ministerka Remišová chce dokonca v rámci transparentnosti nastaviť nové pravidlá, aby politici nemohli obchodovať so štátom a sami so sebou. Taká nehoráznosť. Taký populizmus. Aby sa zapáčila ľuďom, tak zruší to jediné (teda okrem ambície), čo láka ľudí ísť do politiky: zdroje. To nebolo ani za Smeru.
Minister Sulík to isté. Vraj by bolo dobré, ak by Kollár Fun rádio nevlastnil. Taká sprostosť. Prečo by občan - predseda parlamentu nemohol vlastniť vo svojom voľnom čase rádio? A že mu pár tisícok prihodí štát? Čo je na tom nelegálne? Reklama - pláca. Veď to je normálny biznis. O konflikte záujmov nemôže byť ani reči.
Ešteže aspoň ten Matovič má rozum a podporuje podnikanie politikov a vládnych činiteľov. Aspoň ten uznal a priznal, že ak nebude politik okrem politiky normálne pracovať, stratí kontakt s realitou a potom už len amento tma. Nepoužiteľný, odtrhnutý.
Predseda Kollár sa s týmto absolútne stotožňuje, chce si svoj okruh ponechať a chce bojovať za rovnosť príležitostí. Veď takúto rovnú príležitosť už možno mať nikdy nebude.
Pozn. autorky v závere:
Kto nájde aspoň jednu súvislosť medzi podnikaním pána predsedu s malým príspevkom štátnej firmy TIPOS a definíciou konfliktu záujmov, nech to nahlási u súdruha Žinčicu:
„Konflikt záujmov znamená konflikt medzi verejnou funkciou a súkromnými záujmami verejného činiteľa, keď má verejný činiteľ súkromné záujmy, ktoré by mohli nepatrične ovplyvniť vykonávanie jeho služobných úloh a povinností.“
Zdroj: https://www.bojprotikorupcii.gov.sk/co-je-konflikt-zaujmov/