Trvalo to 6 mesiacov, ale oplatilo sa.
Andrej Danko je späť.
Na stoličke v štúdiu sedel celkom iný človek.
Z jeho slov vyplynulo, že bol v minulosti pravdepodobne počarovaný a pod vplyvom svojho JA, ale teraz, keď „sa už dostal spod svojho JA“, upraví komunikáciu a kolektívne zmýšľanie, a jeho nová SNS bude úspešným projektom, ktorým vytvorí alternatívu pre tých, ktorí už nechcú Kollára, Matoviča a Sulíka.
Áno, priznal, že chcel odísť z politiky, ale keď vidí, ako sa tu všetko rúca a rozpadá, že nikto z „vlády experimentu“ nevie, ako vládnuť, cíti povinnosť sa vrátiť. Cíti, že on to dokáže. Je totiž iný. Už napr. len tým, že „nemá modrú knižku na ploché nohy“ ako Kollár, a svoj titul si na rozdiel od Matoviča zaslúži, lebo jeho copy nebolo také, ako Matovičove copy.
Sľúbil, že sa úspešným referendom „pokúsi skrátiť volebné obdobie týchto nešťastníkov“, obnoviť sociálny zmier a v rámci zahraničnej politiky sa skamarátiť s Čínou, Ruskom, Amerikou a všetkými ostatnými štátmi, pretože mu po každom zasadaní volajú zo všetkých kútov sveta a tvrdia, že im Andrej na zasadaniach chýba.
Tento chrabrý a veľmi obľúbený muž má už dnes jasno a verí, že v jeho úsilí mu pomôžu nielen verní, čo mu v strane zostali, ale aj zástupcovia z iných strán. Za všetkých, napr. Milan Uhrík.
Nuž, národniari na sneme v Liptovskom Mikuláši uznali a priznali, že Andrej Danko je to najlepšie, čo majú a zvolili ho na ďalšie 4 roky za predsedu strany. Je síce fakt, že v predvolebnom prieskume vyšlo najavo, že 40% základne by ho na poste predsedu najradšej nevidelo, ale viete, ako sa hovorí: kde nič nie je, ani smrť neberie. Či to bola dobrá voľba, ukáže čas.
A čas možno ukáže i to, či bola náhoda, že Andrej bol za predsedu zvolený práve v Svetový deň prvej pomoci.