Aspoň tak nás o tom presviedčali.
Sloboda slova – jedna z najslobodnejších na svete. Vymožiteľnosť práva – jedno z najvymožiteľnejších na svete. Sociálne istoty – jedny z najistejších na svete. Potraviny – jedny z najbezpečnejších na svete. Zdravotníctvo – jedno z najmodernejších na svete. Vzdelávanie – svetová špička.
Človek by si myslel, že ak niekto prejde takýmto super systémom, môže ísť do dôchodku trebárs v osemdesiatke. Žiadny problém, pretože jeho organizmus bol v opatere svetovej kvality a musí byť v takej kondícii, že sa môže dožiť pokojne stovky, prípadne viac.
A zrazu – bum.
Na tlačovke vystúpi vystrašený človek, čiastočne zodpovedný za tento hore uvedený blahobyt a povie národu, že do dôchodku nemôže ísť naša generácia v žiadnom prípade v 70, pretože by sme vyčerpaním padli pri strojoch.
Prečo? Kde sa stala chyba?
Pretože sme vraj žili v hrozných podmienkach. Ako sám Robert hovorí: „Prosím, neporovnávajme životnú úroveň a zdravotný stav občanov SR so životnou úrovňou a zdravotným stavom ľudí, ktorí žijú v Holandsku, v Nemecku, alebo v Belgicku. To nie je jednoducho porovnateľné. Naši ľudia nemali jednoducho taký prístup ku kvalitným službám, nemohla si naša žena, ktorá má tri deti a chodí do roboty, zaplatiť upratovačku, alebo aby jej niekto pral, žehlil, prípadne robil niečo iné. Takisto, aj pokiaľ ide možno o spôsob života a kvalita potravín a všetko, nedá sa to porovnať“.
Uvedomil si pán Fico, že hovoril o dobe, za ktorú bol spoluzodpovedný i on?
A to sa dozvedám od sociálne cítiacich sociálnych demokratov až teraz?
Po rokoch, keď som žila v domnienke, že žijem v zemi zasľúbenej?
Nemala som prístup ku kvalitným službám? Čo som to vlastne pod kontrolou štátnej hygieny jedla, keď sa to nedá označiť za kvalitnú potravinu, akú jedli Belgičanky?
Vedel pán Fico už vtedy, že takto živoríme, a preto nám dôchodky plánoval čo najnižšie, aby sme sa ich vôbec dožili?
Nuž, ako hovorí moja mama: človek sa celý život učí a ešte sprostý umrie.