Keď sa zrazí výkonový so vzťahovým

Autor: Věra Tepličková | 12.10.2020 o 19:40 | (upravené 12.10.2020 o 19:52) Karma článku: 9,41 | Prečítané:  1021x

Konflikt I. Matoviča a R. Sulíka bol len otázkou času. Prímerie trvalo i tak dosť. A bola to skôr Rišova zásluha. To, že sa ocitol tam, kde si môže plniť svoje sny, mu stálo za to, aby sklopil uši a prijal rolu kamaráta premiéra.

Usmieval sa, varil, pozýval.

Richard je „od prírody“ (a ako hovorí moja mama i „od prirodzeňá“)  výkonový typ.

Potrebuje vidieť jasný plán, pevný cieľ a samozrejme výsledky. Forma, akou sa tieto výsledky dosiahnu, je menej podstatná a dá sa ukorigovať. A prostriedky? Svätí ich účel. Ministerský post dal Richardovi príležitosť ukázať, čo v ňom je, aká kapacita v ňom drieme a v žiadnom prípade nedovolí, aby mu to niečo pokazilo. A už vôbec nie ľudia: prehnane bojazliví a neschopní domyslieť dôsledky a dopady opatrení.. Pragmatický Richard vie, že ak sa naša podlomená ekonomika podvolí ľútosti a citovým výlevom zástancov „ľudskosti“, bude jeho úsilie vytvoriť zo Slovenska európskeho tigra, zmarené.

No a tento človek sa dostal na rokovanie ľudí, ktorí prezentovali a chceli odhlasovať koniec jeho vysneným výsledkom. Sedel medzi ľuďmi, ktorí nehovorili o ekonomických dopadoch, ale „tliapali“ o ľuďoch. O tom, ako je ich potrebné ochraňovať a zachraňovať. Nehovorili o hodnotách finančných, na ktoré je Richard odborník, ale o hodnotách človečích.

A tým zasa rozumie Igor.

Ten je od prírody (i „prirodzeňá“) typ vzťahový.

Cíti s ľuďmi, vidí ich utrpenie a rozumie bolesti každého pacienta i sestričky. Ak je treba, zaplače. Ak je treba spraví teatrálny herecký výkon. Všetko pre ľudí. Aby ich pobavil, aby ich dojal. Igor by veľmi chcel, aby pod jeho vedením naša krajina rozkvitala, no nie za každú cenu. Existuje síce nejaký cieľ, plán i výsledok v diaľke, ale najdôležitejšia je cesta. Ako sa čo urobí a hlavne – aby všetkým dobre bolo. Nechápe, prečo na protest Richard opustil zasadanie ústredného krízového štábu. Pobúrilo ho jeho správanie a chápe ho ako zradu. Veď je celkom prirodzené s pokorou pokľaknúť pred silou prírody a uznať, že výkon je treba na čas pozastaviť a venovať sa ľuďom.

Stretli sa dva svety.

Dva svety, ktoré tu existujú tisícky rokov.

Čierna a biela.

Konflikt.

A ako z toho von?

Richard si zadupal, Igor sa vyžaloval publiku a ide sa ďalej. Nezostáva nič iné, ako z čiernej a bielej urobiť šedú.

Slovensko si totiž drahý Black and White nemôže v týchto časoch ešte dovoliť a je možné, že ak nedôjde k dohode a k namiešaniu šedi (trebárs i v jej 50 odtieňoch), za rohom čaká pripravený, naspídovaný Red Bull, ktorý to vyrieši raz, dva. I bez krídel.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Hlas. Strana opatrného vyčkávania

Aj by sme povedali, že Pellegrini plní želanie vládnych strán a šúcha nohami.


Už ste čítali?