Načo ho tam?
Veď diplomatov a predstaviteľov štátov už od videnia pozná, prvý emotívny preslov má už z júna za sebou a tých pár slov novinárom nejako dá. Podstatné je sa usmievať, z času na čas odľahčiť vážnu tému a hlavne, posielať facebookové reporty Slovákom, aby videli, že ich premiér je naozaj v Bruseli.
Navyše, Martin Klus je zo SaS a tí si teraz do Bruselu ísť naozaj nezaslúžia. Ani jeden. To, čo predvádza ich predseda Sulík nie je vôbec v súlade a v harmónii s momentálnym tokom myšlienok pána Matoviča, a to sa neodpúšťa. Na hrubé vrece, hrubá záplata. Každá vina si zaslúži trest. Ako hovorí klasik: padni komu padni.
Je veľmi ťažké odhadnúť, čo si ešte stále náš pán premiér pod pojmom summit v Bruseli predstavuje, ale podľa posledného televízneho záznamu je možné, že niečo podobné výletu do Hornej Dolnej, či mediálne známemu zasadaniu obecného zastupiteľstva vo Fekišovciach.
Odhliadnuc od jeho neskúsenosti, už odvaha, vyraziť so svojou angličtinou do prostredia, kde sa rozhoduje i o budúcnosti Slovenska bez stáleho dozoru a takto jazykovo vybavený sa pustiť do rozhovoru so zahraničnými novinármi, je minimálne na poklepanie si na čelo. Premiér síce s úsmevom na tvári najskôr začal komunikovať s novinármi v slovenčine: „Lebo keď my budeme zelenší pomaly za desať rokov ako stromy, keď to tak trošku odľahčím, a zároveň naši partneri si budú robiť z prírody naďalej niečo, čo je možné…“, ale keď zistil, že jeho rozvité súvetie v slovenčine môže bez hanby konkurovať Dankovým najväčším perlám, pravdepodobne v šoku skúsil prejsť na angličtinu, a tým to zabil.
Martin Klus, ako správny diplomat, ospravedlnil toto Matovičovo faux pas zlou organizáciou. Dokonca sa za premiéra prihovoril, aby sme ho za tento počin neodsudzovali, ale osobne si myslím, že si pán premiér kritiku zaslúži.
Igor Matovič totiž nie je nejaký ujo, ktorý si vyrazil na víkend do Bruselu popozerať si pamiatky a po hádke nezobral so sebou kamaráta, i keď mu to predtým sľúbil. Je to predstaviteľ štátu. Zastupuje na summite nie seba, ale záujmy 5 mil. Slovákov. Nie nacvičený výstup, ale každý jeho krok na verejnosti je „živým vysielaním“ a jeho otázky: „Can i go one time, next time? Yeah? Či nie?“ nie sú zábavou, ktorá graduje. Sú medzinárodnou hanbou a pre pána premiéra by mali byť motívom k hlbokému, ale naozaj k hlbokému zamysleniu.
„Lebo keď my budeme zelenší pomaly za desať rokov ako stromy,“ môže sa stať, že nie o desať rokov budeme zelenší, ale oveľa skôr opäť sčervenáme
Zdroj:
https://plus7dni.pluska.sk/domov/trapas-matovica-bruseli-oh-chytil-hlavu-svojim-vykonom-aj-samotny-premier