A neboli to žiadne béčka.
Ak by si niekto myslel, že parta amatérskych hercov nacvičovala vo svojom voľnom čase len jeden divadelný kus pochybnej kvality, mýli sa. Umelci mali rozpracovaných niekoľko hier (podľa kritikov, veľmi kvalitných hier), ktoré si mládenci sami napísali, sami režírovali a sami nacvičili. O tom, že to boli hry kvalitné, svedčí i skutočnosť, že do deja dokázali vtiahnuť milióny divákov, a to i vtedy, keď sa niektorí z nich bránili a dobrovoľne nechceli.
Žiaľ, celé obsadenie súboru nie je dodnes známe.
A nečudujme sa.
Títo mládenci totiž hrali a hrajú len pre svoje vlastné potešenie. Nie pre slávu. Divadlo je ich koníček. A preto sa tí najskromnejší i dnes, v čase slávy, zdráhajú prihlásiť sa k úspechom a k pravidelným skúškam v Radošine.
I napriek tomu, predsa len sa z kuloárov dozvedáme mená hercov, do ktorých by sme nikdy nepovedali, že hrajú divadlo. Radošinu vraj navštevovali také osobnosti, ako napr. prokurátor Trnka, či exminister Kaliňák, ale i množstvo iných známych ľudí, najmä blízkych jednej z nemenovaných politických strán.
Veľká zásluha patrí samozrejme i poskytovateľovi priestoru na skúšanie, pánovi Bődőrovi, ktorý celý tento projekt, zdá sa, zastrešoval a ponúkol i napriek mizérii a stratám Pivnice skupine hercov potrebné podmienky a know-how. Samozrejme nezištne. Ako filantrop s veľkým umeleckým srdcom. Len preto, ani v týchto ťažkých časoch umelecká skupina nestrádala a nemusela žiadať dotáciu, či kompenzáciu od štátu.
Radošinské SMRdivadlo žilo a žije vďaka nadšeniu a záujmu jeho členov.
Tak im poprajme veľa šťastia.
Budú ho všetci potrebovať.