Pán premiér sa po svojich doterajších pekných úspechoch z testovania utvrdil v tom, že to dobre vymyslel, a z výšky svojich kompetencií rozhodol, že jeho názor je jediný správny. Tí, ktorí sa k tomuto peknému výsledku jeho dedukcií neprikláňajú, nedajbože, mu protirečia, nech sú zatratení. Amen. Basta fidli. Howgh.
Vyvoleným zatrateným je nateraz jeho bývalý kamarát, minister hospodárstva Sulík.
Ten sa, chudák, rozhodol zamyslieť sa nad situáciou na Slovensku inak, svoje hlboké myšlienky sa bez súhlasu šéfa odvážil prezentovať na verejnosti, a to nemal. To sa v dobrej rodine, kde je hlava rodiny jediná a pomazaná, nerobí.
Premiér sa rozhodol netrpieť takéto rebélie a svojmu ministrovi dal príučku. Od fyzických trestov zatiaľ upustil, no všetko ostatné využíva naplno. Od slovných urážok, ignorovanie až po verejné ponižovanie. K absolútnej dokonalosti mobbingu už chýba len sexuálne obťažovanie (dúfam).
A zatiaľ, čo sa premiér v (sebaponižujúcej) snahe ukázať, kto je tu pánom, snaží pána ministra degradovať a zosmiešňovať pred kolegami, podriadenými a celým národom, zatiaľ, čo mu zadáva úlohy, o ktorých vzápätí nechce ani len počuť, zatiaľ, čo ho posiela s výsledkami práce jeho tímu do rozvojových krajín, zatiaľ, čo mu ponúka ideálne miesto vedľa Kotlebu, Pellegriniho a Fica v komisii na výber testov, zatiaľ ...
... zatiaľ ministrovi Sulíkovi narastajú preferencie.
Krôčik po krôčiku.
Bez kriku, bez viditeľných úderov pod pás.
Sulík vie, že raz už chybu urobil a nemieni ju opakovať.
Ani za cenu absolútneho poníženia pred celým národom.
Či a dokedy to ustojí...
Možno dovtedy, kým sa príslovie o ozvene z hory, prehupne do príslovia, v ktorom sa hovorí o trpezlivosti, ktorá ruže prináša.