Ten je síce známy skôr svojim ľudským prístupom a citlivým správaním sa k ľudovým masám, ako vedeckým zmýšľaním, ale z posledného vystúpenia v parlamente je zrejmé, že má v sebe pravdepodobne i zárodok a potenciál vedca. Erik sa hlboko zamyslel nad osobnosťou poslanca, odstránil zo svojich myšlienok plevy kvalitatívneho hodnotenia a celkom odborne sa vyjadril k tomu, ako určiť kvantitatívnu hodnotu poslanca. Ťažko povedať, či vychádzal z premís, hypotéz či krátkodobého prieskumu svojho sebahodnotenia, no vyšlo mu toto:
Poslanci, ktorí majú menej krúžkov ako ON, t.j. 62 tisíc krúžkov, sú v parlamente „v podstate bez a nepotrební“.
Radosť z tohto objavu bola tak veľká, že sa neubránil a tento prevratný poznatok, na ktorý pravdepodobne prišiel bez pomoci a celkom sám, oznámil kolegom na zasadaní parlamentu. A aby ho doplnil i o praktický príklad zbytočnosti poslanca, menoval kolegu Šefčíka, ktorý dostal „len“ niečo vyše 3000 hlasov.
No uznajte, to čo už je za hodnotu?
Ako môže s takouto hodnotou sedieť v parlamente, stravovať sa v bufete a využívať poslanecký vchod?
Ešteže máme v parlamente pár takých, ktorí tento hodnotový nedostatok vyvažujú svojimi krúžkami. Takých, ktorí majú hodnotu, sú si jej vedomí a podľa poslanca Erika „sú s a potrební.“
Zdroj: