Stav,
keď vláda nevie, čo robí vláda, pretože riadenie štátu je v rukách one man show,
keď sa členovia koalície menia na združenie oportunistov,
keď sa aktívni lídri a odborníci rozhodujú, či zostanú aktívnymi alebo rezignujú a budú z nich pasívne a bezzásadové bábky, ktoré sa nechajú mlčky ponižovať,
keď je v príhovoroch prezidenta/tky a členov vlády možné (a nutné) čítať medzi riadkami,
keď sa opozícia zhovievavo usmieva a chváli premiéra,
keď odsúdenci na doživotné tresty naviazaní na špičky bývalej moci mlčia a trpezlivo čakajú,
keď platí, že neplatia dohody,
keď sa pravidlá a legislatíva menia v dôsledku okamžitých výhod vyvolených alebo z dôvodu retuše chýb zodpovedných,
keď sa z medicíny stáva politická medicína s ďalekosiahlymi dôsledkami,
keď sa v chaose vytráca zodpovednosť a musí sa čakať a dúfať, že raz sa to snáď vyšetrí,
keď zahraniční novinári a politici zdvíhajú obočie,
keď už aj umelci a inteligencia mlčia a čakajú na zázrak,
keď už sa ľudia neusmievajú a nesmejú. Ani statusom Igora Matoviča.