Ak by sa malý Igorko Matovič ocitol v mojej temperamentovej poradni a chcel by, aby som mu poradila s jeho kariérnym nasmerovaním, povedala by som mu napr. to, aby sa uberal niekde do šoubiznisu alebo do oblasti reklamy a obchodných zástupcov (dílerov). Jeho svet je o komunikácii a improvizácii, a tam, ak sa bude snažiť, môže preraziť a dosiahnuť veľmi pekných výsledkov. Ak by vyjadril želanie, stať sa účtovníkom, môj zhovievavý úsmev na tvári by mu naznačil, že ee. Ak by sa ma priamo opýtal: „A čo minister financií?“, z hrôzy, ktorú by videl v mojich očiach, by mu bolo jasné, že tudy cesta nevede. Poslať tohto človeka na miesto hlavného finančníka je to isté, ako ho posadiť do laboratória s ebolou alebo do jadrovej elektrárne ku gombíku s označením ŠTART.
Žiaľ, pán Matovič sa narodil pre iný druh činnosti.
A prečo je tam, kde je a jeho experimenty mu tak dlho prechádzajú?
Pretože je šikovný, má šťastie, okolo seba ľudí, ktorí sú ochotní ho ťahať, kryť a vysekávať z problémov (často z dôvodu svojho zisku a prospechu), a ľudí, ako my, ktorí to jemu i im tolerujú.
Prečo?
Je to herec.
Niekdy klame, niekedy sa usmeje, niekedy zahrá smutného.
Je to malý, milý nezbedník, ktorý nás svojim kukučom a komunikačnými zručnosťami vždy presvedčí, že to nie on, že to niekto druhý.
A my mu to zožerieme i s navijakom.
