Americkí vedci zistili, že sa jedná o konštrukčnú vadu a Slováci urobili veľkú chybu, že rakete vôbec povolili ŠTART. I zopár slovenských vedcov už pred štartom rakety upozorňovalo na niektoré kazy a slabiny, no nik ich nepočúval. A to dokonca ani vtedy, keď sa v skupine samotných konštruktérov našiel jeden, ktorý rakete neveril a radšej z tímu odišiel (zo zdravotných dôvodov), ako by mal prevziať zodpovednosť a podieľať na projekte, o ktorom už vopred vedel, že nedopadne dobre.
A tak naša slovenská raketa pod dozorom štyroch odborných tímov sľubujúcich bezpečný a prelomový let vyrazila.
I keď už od počiatku bolo zrejmé, že cesta nebude bezproblémová, nedostatky stroja sa naplno prejavili až po zrážke so Sputnikom. Vtedy konštrukčné tímy stratili nad riadiacim centrom a celou raketou kontrolu a tá sa rýchlosťou svetla rúti k Zemi. Až vtedy si naši konštruktéri uvedomili chybu a boli pripravení kajať sa a odísť zo slovenského Bajkonuru.
Nie však všetci.
Ľudia z hlavného tímu i napriek drastickým záberom padajúcej rakety, presvedčili ostatných, že stroj je vo svojej podstate v poriadku, že na vine boli Sputnik a jeden z konštruktérov, že sa pri páde ešte schopí, že kúsky, ktoré z neho odpadli, sa sústredivou silou opäť prilepia na raketu, motory sa spustia a raketa bude pokračovať v ceste nahor tak, ako bolo naplánované.
A konštruktéri uverili.
Sedia v slovenskom Bajkonure a pri monitoroch čakajú, čo sa bude diať. I keď spoločné modlitby, pozitívne myslenie a sila vôle trochu spomalili raketu v jej páde, zatiaľ to vyzerá, že druhá šanca jej príliš nepomôže. Neriadená padá k zemi, všetku svoju energiu míňa na sebadeštrukciu a po ceste zráža všetko, čo sa jej pripletie do cesty.
I keď sa vie, že po jej dopade budú vzniknuté škody na Slovensku obrovské, nik nezasahuje. Nemáme vraj na zastavenie rakety technické ani zákonné páky a nezostáva nič iné, než čakať, kým sama dopadne.
A tak čakáme.
Niektorí dokonca ešte aj na zázrak.