Dostať sa ako psychológ do parlamentu je, čo sa týka odborného posunu a rastu znalca, naozaj terno. Výskumný materiál, ktorý má odborník priamo k dispozícii, ostatní odborníci len veľmi ťažko vyhľadávajú po kusoch, a tam, na jednom mieste, je ich nazhromaždených niekoľko desiatok pokope. Doslova psychoeldorádo. Nie som expert, ale už z pohľadu laika je možno odhadnúť, že sa tu vyskytujú diagnózy rôznych druhov a rôznych stupňov. Poruchy v zárodku i poruchy už prepuknuté. Poruchy osobnostné i poruchy disociatívne.
Preto sa nie je čo čudovať, že sa slovenské kapacity z odborov psychológie a psychiatrie so závisťou v oku pozerajú na kolegyňu Hatrákovú, ktorá ako jedna z mála dostala príležitosť skúmať tento materiál priamo v jame levovej. Samozrejme, že by bolo nanajvýš neprofesionálne, aby sa špecialisti z týchto odborov vyjadrovali o svojej závisti priamo, a tak si na chuderu poslankyňu vymysleli kritiku jej názorov v prípade jej poslaneckého kolegu Heráka. Ten bol (až niekoľkokrát) obvinený zo sexuálneho zneužívania detí a pani Hatráková naznačila, že všetko nemusí byť tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Kvantita obvinení nie je to isté ako kvalitatívne posúdenie skutku. Niekedy je v prípade sexuálneho zneužívania detí vraj veľmi ťažké stanoviť hranice medzi obeťou a páchateľom.
I keď sa dnes už k tomuto vyhláseniu pani psychologička nepriznáva (vraj nedávala pozor pri autorizácii svojich vyjadrení), kolegovia z branže sa toho absolútne neprofesionálne chytili a skritizovali ju od hlavy k päte. Ešteže to pani Hatráková neberie osobne. Vie, že je to zo strany kolegov čistá závisť a neprajnosť a s tým sa vie pri svojom vzdelaní a odbornosti vyrovnať.
A aký je odkaz tohto prípadu?
Nezáviďme pani Hatrákovej.
Poctivo pracujme a snažme sa.
Len tak sa môžeme dostať až tam, kde je dnes promovaný psychológ Hatráková.
Zdroj: